Archiv Ladislava Hejdánka | Kartotéka

Robert Silverberg ((1974))

• – Ako teda chceš dať svojmu životu väčší zmysel? — spýtal sa Munsey.
• – Neviem. Nemám nijakú predstavu, čo by mi pomohlo. Ale viem, viem, ktorí ľudia žijú zmysluplným životom.
• – Ktorí?
• – Tvorcovia, Harry. Ľudia, ktorí dajú veciam tvar, ktorí ich vyrobia, ktorí im vdýchnu život. Beethoven, Rembrandt, doktor Salk, Einstein, Shakespeare, ľudia tohto druhu. Nestačí len žiť. Dokonca nestačí ani mať dobrú náladu a jasnú myseľ. Človek musí čímsi prispievať k súčtu výdobytkov ľudstva, čímsi naozajstným, hodnotným. Musí dávať. Mozart. Nevvton. Kolumbus. To boli ľudia schopní načrieť do žriedla tvorby, tam dolu, do toho vriaceho chaosu prvotnej energie, a vytiahnuť odtiaľ čosi, dať tomu tvar a stvoriť niečo jedinečné a nové. Nestačí / zarábať peniaze. Nestačí ani vyrábať ďalších Breckenridgeov alebo Munseyov. Chápeš ma, Harry? Žriedlo tvorby. Zásobáreň života, ktorou je boh. Myslel si si niekedy, že veríš v boha? Zobudil si sa uprostred noci a povedal si si: Áno, áno, predsa len Niečo jestvuje, už verím, verím! Nemám teraz na mysli chodenie do kostola, dúfam, že mi rozumieš. Chodenie do kostola nie je v súčasnosti ničím iným ako podmieneným reflexom, niečím ako cukaním, tikom. Mám na mysli vieru. Vieru. Stav osvietenia. Nemám na mysli ani boha ako starca s dlhou bielou bradou, Harry. Myslím tým čosi abstraktné, silu, moc, prúd, zdroj energie tvoriaci základ všetkého a všetko spájajúci. Tým zdrojom je boh. Boh je tým zdrojom. Predstavujem si to žriedlo ako akési more roztavenej lávy pod zemskou kôrou: je tam, plné horúčavy a sily, je prístupné pre všetkých, ktorí poznajú cestu. Do tohto žriedla načrel Platón, Van Gogh, Joyce, Schubert, El Greco. Len niekoľko šťastlivcov vie, ako k nemu preniknúť. Väčšine z nás sa to nepodarí. Väčšine sa to nepodarí. Pre tých, ktorým sa to nepodarí, je boh mŕtvy. Čo je ešte horšie – pre nich ani nikdy nežil. Božemôj, aké je to strašné byť zajatcom doby, keď sa všetci stále krútia dokola ako oživené mŕtvoly, odrezané od energie ducha; hanbia sa čo i len uznať, že podobná energia jestvuje. Nenávidím to. Nenávidím celé toto smradľavé dvadsiate storočie, vieš o tom? Dáva ti to celé nejaký zmysel? Vyzerám veľmi opitý? Uvádzam ťa do rozpakov, Harry? Harry? Harry?
(7276, Deti vesmírnej noci, prel. I.Slobondík, Bratislava 1989, str. 266-67.)

www [encyklop. Cojeco] ()

Stern William Louis, *29.4.1871 – †27.3.1938, německý psycholog a filozof, profesor univerzity v Hamburku, po roce 1933 v USA. Zakladatel diferenciální psychologie. Činný v oblasti psychologie osobnosti a dětské psychologie. Odmítal dělení subjektu na izolované psychické funkce, osobnost chápal nehistoricky (nadčasově). Jeho práce z dětské psychologie (Psychologie der frühen Kindheit – Psychologie raného dětství) jsou považovány za klasiku. V oblasti psychodiagnostiky jeden z průkopníků testových metod a výzkumu inteligence. Zavedl pojem IQ. Podstatně přispěl k soudní psychologii zkoumáním věrohodnosti svědeckých výpovědí. Ve filozofii tvůrce systému tzv. kritického personalismu, připomínajícího leibnizovskou monadologii, avšak bez teistických důsledků. Svět chápal jako hierarchii osobností, tj. diferencovaných celostností různé úrovně (od krystalu až po člověka). Osobnost ostře odlišoval od věci jako pouhého agregátu částí (Person und Sache I-III – Osoba a věc). Snažil se překonat dualismus těla a duše z pozic blízkých filozofii života. Ovlivnil zejména vývoj německého existencialismu a filozofického personalismu. Z dalších děl: Die differentielle Psychologie in ihren methodischen Grundlagen (Diferenciální psychologie a její metodické základy), Die menschlichen Persönlichkeit (Lidská osobnost), Allgemeine Psychologie (Všeobecná psychologie).
http://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&s_lang=2&id_desc=91092&title=Stern